Leonardo Fibonacci a arabské číslice

Pisa, kde sa narodil taliansky matematik Leonardo Fibonacci, bola v 12. storočí rušným prístavom, pretínali sa tu obchodné trasy vína, oleja, soli, korenia. Ku celému tomuto rušnému obchodovaniu bola potrebná evidencia zásob a cien. Všade bolo možné vidieť pisárov ako zapisujú čísla v rímskej sústave a ako sa trápia matematickými úkonmi s nimi. V tejto dobe o indicko-arabkých čísliciach, ktoré používame dnes, tušil v Európe len málokto. Základným prvkom, ktorý rímskemu systému chýbal, bola pozičná sústava. Operácie s rímskymi číslami nie sú totiž žiadna sranda, ak chceme napríklad sčítať 3 786 a 3 843, musíme sčítať sadu znakov MMMDCCLXXXVI a MMMDCCCXLIII, no a čo ak by sme chceli tieto čísla vynásobiť?

Leonardo určité obdobie žil so svojim otcom, obchodným zástupcom Republiky Pisa, v prístave Bejaia (Alžírsko) a neskôr cestoval po ďalších krajinách Stredomoria (Grécko, Egypt, Sýria). Mal tak príležitosť spoznať rôzne numerické sústavy a aritmetické postupy. Na cestách sa vďaka jednému arabskému učiteľovi zoznámil s umením používať deväť indických číslic. Táto skúsenosť mu zasadila myšlienku a po návrate si uvedomil, že s rozmáhajúcim sa obchodom je šialenosť evidovať hospodárenie pomocou rímskej nepozičnej číselnej sústavy. Rozhodol sa teda napísať svoju najznámejšiu knihu, ktorá zaviedla používanie indicko-arabských číslic do obchodného života. Knihu s názvom Liber abaci vydal v roku 1202 a podrobne v nej vysvetlil, ako prevádzať rímske číslice na nový systém a tiež jednotlivé aritmetické operácie s novou sústavou.