New Zealand – List 13

16. Január 2009 (Piatok)

1	2	3	4	5	6	7	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17	18	19	20	21	22

V dedinke FOX GLACIER je všade blízko, ale my sme tak závislí na mobilných prostriedkoch, že už aj do smetných košov v areáli kempu chodíme autom, stiahneme okienko a vyhodíme fľašky od piva, potiahneme k ďalšiemu košu a vyhodíme cez okienko kartón od piva a iné krabice. Keď už separujeme, tak so zábavou. Už len minútka k informačnému centru, kde je dnes stretávka všetkých ľadových skupiniek. Tá naša sa sformuje na konečných 12 ľudí. Guide guy Matty, mladý 25 ročný chalan, nás privíta a povysvetľuje nám plán dnešného dňa, základnú problematiku lezenia po ľadovci a čo je potrebné si zobrať so sebou. Dôležitá je obuv, aby sa dali na ňu pripevniť bodce. Bez problémov sa dá zapožičať, komu ta jeho nevyhovuje, takisto ponožky či pršiplášte. Po krátkom úvode sa presunieme do autobusu, ktorý nás za krátku chvíľu vyvezie pod ľadovec. Celodenná túra sa strieda s prestávkami, kde sa nám dostávajú zaujímavé informácie o ľadovcoch. Na začiatok sa v rýchlosti zoznamujeme s našou skupinou a tak si navodíme rodinnú atmosféru. Tvorí ju štvorčlenná rodinka z Austrálie z Newcastle, párik z Belgicka, dve kočky z Anglicka, mladý muž s Nemecka a Slovensko-Poľská trojka. Dívame sa priamo na tvár ľadovca 15 kilometrov dlhého. Fúka na nás studený vzduch, ktorý sa tiahne až niekde z okolia MOUNT COOK. Náš výstup začína cez buš, aby sme sa dostali na ľadovec cez prístupnejšie miesto a nezačínali od nebezpečnej časti priamo zdola, kde znova pred týždňom zasypal ľadovec dvoch mladých Austrálčanov. Cesta pomedzi stromy vedie po ručne stavaných kamennodrevených nekonečných schodoch stále hore a hore, jedným miestom vedie dokonca rebrík. Len takto bezpečne prekonávame prednú stenu ľadovca a začíname lezenie na dobrom prístupovom bode. Ľadovce sa rýchlo posúvajú, lámu a topia, preto je potrebné každý deň presekávať novú cestu a hľadať bezpečné miesta, to robí Matty a vidno, že svoju prácu miluje. Je vyzbrojený odpoveďami a údajmi o ľadovci. Tu v strede je hrúbka FOX GLACIER až 150 metrov. Každú chvíľu počuť ako ľadovec pracuje, pukanie, zosypávanie, ale chôdza s bodcami je bezpečná a nešmýka. Postupujeme opatrne a teda pomaličky. Sme na peknom plochom mieste a tak je čas na obedňajšiu prestávku. Cestou dole stretávame ďalšie skupinky ľadových. Už sme späť pod ľadovcom a čakáme na autobus, obloha sa čierni a začína pršať, 18:00 prichádzame späť do kempu FOX GLACIER HOLIDAY PARK a vonku je už dosť škaredo, v tejto oblasti padá 6 000 milimetrov zrážok ročne a prší 150 dní v roku. Prší celý večer a celú noc, 12 hodín neprestajne. Keď to tak vidím, doteraz sme mali šťastie na počasie, paráda.