New Zealand – List 2

5. Január 2009 (Pondelok)

1	2	3	4	5	6	7	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17	18	19	20	21	22

Tesne po polnoci prichádzame na parkovisko v PAIHIA, všetko je už zavreté, z nášho auta sa pomaly formuje izba, v ktorej sa dá striedaním divných polôh ako tak prespať. Teploty v noci sú prekvapivo nízke, no cez deň si treba dávať pozor na slnečné lúče.

Je ráno a prvý plný deň v BAY OF ISLANDS pred nami. Vyberáme sa na prieskum. Už na pohľad vidieť, že je tu všetko, čo klasický backpacker potrebuje. Kupujeme Vodafone kartu s kreditom, vypaľujeme 4 GB fotiek z predchádzajúceho výletu, perieme prádlo, lebo už prežívame v poslednom, nakupujeme potraviny na niekoľko dní dopredu, prevažne konzervy. Z viacerých výletov loďou sme si vybrali poldenný okolo ostrovov s hodinovým medzipristátím na jednom z nich. Výlet začína 13:30 a my tak máme čas na lavičkový obed. Piknikový stôl, napoly v tieni, sa pomaličky zapĺňa plechovkami typu sardinky, fazuľky, našli sme aj záležitosť podobnú tej našej “Trenčiansky jemný párok s fazuľou”, s plechovkami sme kamaráti dokonca experimentujeme a skúsili sme kúpiť v konzerve údené lastúrniky a zemiakový šalát.

Plavba loďou je zo začiatku horúca, no ako naberáme rýchlosť, vietor zakrýva teplo. Obloha je čistá, krásny letný deň. Po obchádzke okolo ostrovov s komentárom kapitána, sa vyráža naplno vpred a ja sa hneď presúvam na nos lode. Vietor je tu tak silný, že bez okuliarov sa slzy hneď hrnú do očí, zrovnateľné jazde na motorke. Loď rozráža vodu k najvzdialenejšiemu bodu BAY OF ISLANDS a blíži sa k ikone HOLE IN ROCK. Je to nádhera prejsť touto dierou. Jej veľkosť je ako vyrezaná pre naše plavidlo, len pár metrov nás delí po každej strane od skál. Pilotka je však vysmiata žienka a nebojí sa nás v diere zastaviť a pohúpať, veru je treba sa pevne držať. Cestou späť nás čaká vylodenie na malom ostrove a tu vybehneme na jeden kopec, za 15 minút sa nám naskytne pohľad z inej perspektívy. Okolo sa pasú ovečky a okolie je vidieť na všetky strany kilometre ďaleko. Výlet dáva celkom zabrať, posledných pár minút pred návratom do prístavu už polovica lode zaspáva.

Sme znova na pevnine, bez nejakých zdržaní sadáme do auta a vyrážame na sever, úplný sever. Po zotmení usudzujeme, že by sadla noc v kempe, kde by sme rozložili stan a hodili teplú sprchu. Presne také miesto nachádzame v kempe WAITIKI LANDING COMPLEX. Ceny sú v pohode, cestovanie po Novom Zélande je perinka.