Šoférovanie na českých a slovenských cestách je jedna veľká katastrofa

Nemám teraz na mysli len kvalitu ciest. To je na samostatný článok. Často jazdím trasu Praha – Žilina, no minule mi trvalo hodinu, kým som prešiel prvých 30 km. Zozbieral som zopár postrehov z tejto cesty, ale aj zážitky z bežných ciest po Prahe.

Česká D1 a arogancia vodičov

Tých prvých 30 km bolo spôsobených tým, že na takom krátkom úseku za Prahou boli 3 nehody. Samotná D1 z Prahy do Brna je katastrofa. Je na nej niekoľko úsekov, kde je jazda zúžená do 2 úzkych pruhov a keď to tak nie je, jazda na nej pripadá na niektorých miestach ako jazda na koľajniciach. Teraz ku koncu roka je už ale diaľnica pomerne v poriadku, lebo stavebné práce sa pomaly končia a budú pokračovať na jar. Tých 30 km od Prahy je cesta veľmi pekná, sú tam 3 pruhy. Ako je teda možné, že na takom krátkom úseku je pravidelne aspoň jedna nehoda?

Neviem si to vysvetliť ináč ako aroganciou vodičov a nebezpečným predbiehaním. Často mám pocit, že je na ceste veľa vodičov, ktorý si malého vtáka kompenzujú správaním na ceste. Obiehanie z ktorejkoľvek strany, nepoužívanie smeroviek, snaha byť o pár minút skôr na mieste, smskovanie za volantom. Keď už vznikne nehoda, ostatní sa zvyknú pozerať, čo sa stalo a nezbadajú auto pred sebou. Na svete je tak ďalšia nehoda.

Mal som možnosť tento rok šoférovať aj v USA, ale správanie vodičov je tam podstatne iné. Sú k sebe tolerantní, všímajú si jeden druhého. Na rozdiel od českých a slovenských diaľníc je v USA povolené jazdiť v ktoromkoľvek jazdnom pruhu a čuduj sa svete, nie je tam toľko nehôd ako u nás.

Keď som sa už dostal za prvých 30 km, nastal ďalší problém. Takmer každý jazdil v ľavom pruhu a prúd aut sa pohyboval asi 120 km/h. V pravom pruhu bolo tak 1-2 autá na kilometer. Tí v ľavom pruhu mali samozrejme vyššiu rýchlosť, lenže kým ich predbehli, brzdili ostatných za sebou, ktorí chceli ísť vyššou rýchlosťou.

Nechcem, aby tento článok bol o sťažovaní sa nad neschopnosťou hlavne českých vodičov, tak by som rád spomenul zopár pravidiel, ktoré keď budeme všetci dodržiavať, bude premávka plynulejšia a nebudeme musieť za volantom toľko nadávať. Mimochodom sú to všetko základné pravidlá cestnej premávky, ktoré by mal každý z nás vedieť.

Jazda na diaľnici

Veľmi málo ľudí vie, ako sa má správne jazdiť po diaľnici. Jazdí v pravom pruhu. To aj v prípade, že diaľnica má 3 a viac pruhov. Ľavé pruhy sú určené na predbiehanie. Po predbehnutí by sa mal vodič hneď zaradiť do pravého pruhu a dodržiavať dostatočný odstup od predchádzajúceho vozidla, aby sa nestala nehoda v prípade, že auto začne náhle brzdiť. V prípade diaľnice s 3 pruhmi sa v žiadnom prípade nejazdí v strednom pruhu, ak je v pravom miesto. Typický príklad je trasa Bratislava – Trnava, kde jazdí v strednom pruhu každé druhé auto. Mimochodom obiehanie na takejto ceste sa vždy robí cez ľavý pruh. V žiadnom prípade nie cez pravý. To znamená, že ak idem v pravou pruhu a chcem obehnúť auto, ktoré bezdôvodne jazdí v strednom (čiže vľavo odo mňa), musím prejsť až do pruhu, ktorý je najbližšie k zvodidlám, tam ho predbehnem a zaradím sa do krajného pravého pruhu. Pri obchádzaní mu môžem samozrejme v duchu vynadať, že nevie jazdiť.

Maximálna povolená rýchlosť

Teraz nemám na mysli ľudí, ktorí ju prekračujú, ale tí, ktorí jazdia hlboko pod ňou. Zdržujú tak ostatných vodičov a spôsobujú kolóny a upchaté križovatky. Keď raz mám maximálnu povolenú rýchlosť 50, tak to znamená, že tou 50-tkou môžem ísť. Nie 30 ani 40, ale 50. Ďalší príklad je jazda na diaľnici v meste. Tu v Prahe je napríklad na väčšine takýchto ciest povolená 80, ale na úseku, kde je veľa príjazdov, je dočasne znížená rýchlosť na 50. Ľudia touto rýchlosťou aj idú, ale neuvedomujú si, že platnosť obmedzenia končí na najbližšej križovatke. A tak sa tou 50 vlečú aj ďalej. Rekapitulácia: akékoľvek obmedzenie, ktoré nie je označené ako začiatok úseku, končí na najbližšej križovatke, čiže od nej môžem ísť už znova 80-tkou. To isté platí aj v opačnom prípade, keď mám dočasne povolenú vyššiu rýchlosť, napr. v meste 70. Platnosť končí na najbližšej križovatke, od ktorej musím pokračovať 50.

Zipsovanie

Toto je už naozaj vysoký level na pochopenie pre niektorých vodičov. Napr. úsek v Žiline na ulici Vysokoškolákov, kde sú kruhové objazdy a z mestského obchvatu zchádzajú ľudia a pripájajú sa na túto cestu. Teraz je to tam už upravené aj značkou, ale často vidno tieto prichádzajúce autá, ktoré sa chcú zaradiť do priebežného pruhu už na mieste, kde sa tieto cesty spájajú. Pritom by mali ísť až takmer ku kruhovému objazdu a tam sa zaradiť. Nevznikali by tak kolóny siahajúce až na obchvat.

 

Parkovanie

Často vidím, že autá sú postavené tak, že keby sa trochu dali bližšie k sebe, vzniklo by niekoľko ďalších parkovacích miest a ostatní by nemuseli večer krúžiť okolo domu, aby našli miesto. Pritom by úplne stačilo, keby sme boli trochu viac ohľaduplní, keď parkujeme a dávali sa čo najbližšie k susednému autu. Stačí nechať trochu miesta na vystúpenie, nepotrebujete okolo seba meter a pol z každej strany. Ak sa vám nepodarí zaparkovať pekne na prvý krát, vycúvajte a zaparkujte znovu a krajšie. Nie je to až také ťažké.

Ďalšia vec, ktorá by spôsobila viac voľných parkovacích miest je, keď zaparkujete čo najviac kolmo ako to len ide (pri šikmom parkovaní). Vaše auto tak zaberie menej miesta popri chodníku a zmestia sa vedľa vás ešte iní.

Toto je len niekoľko základných pravidiel, ktoré by sme všetci mali dodržiavať, aby sa nám všetkým šoférovalo a parkovalo lepšie. Ak ste aspoň trochu inteligentný, nemalo by vám ich dodržiavanie robiť žiaden problém. Ak vám inteligencia chýba, šoférujte si aj naďalej ako chcete. Máte zaujímavé zážitky zo šoférovania aj vy? Napíšte ich do komentárov pod článok.