Život na americkej strednej škole

Týmto článkom začnem nepravidelnú sériu článkov o USA. Túto krajinu som navštívil zatiaľ 4 krát. Prvý krát to bolo, keď som mal 16 rokov a už je tomu pár rokov, kedy som tam bol naposledy. Môžete sa tešiť na pár postrehov, ktoré som ako študent strednej školy, pracujúci vysokoškolák a cestovateľ zažil na mojich potulkách. Zároveň budem rád, ak napíšete do komentárov nejaké tipy, čo vás zaujíma a ak mám s danou vecou nejaké skúsenosti, rád sa k tomu vyjadrím.

Aká je teda Amerika? Ani neviem poriadne, kde začať. Je to obrovská krajina, kde si každý nájde niečo pre seba. Kto má rád more, určite si nenechá ujsť príležitosť pozrieť sa na Atlantik alebo Tichý oceán, či vylihovať na plážach na Floride. Pre tých, ktorých lákajú hory, je tu napríklad Grand Canyon. Pre milovníkov kasín a zábavy je tu Las Vegas alebo Atlantic City. Všetko to zaklincuje mesto, v ktorom sa život nikdy nezastaví, New York. Áno, toto všetko a ešte omnoho viac som mal príležitosť zažiť.

Môj prvý kontakt s Amerikou nastal ešte, keď som chodil na strednú školu. V druhom ročníku som našiel na internete možnosť stráviť celý školský rok na strednej škole. Prihlásil som sa a dostal som sa do mestečka Brighton, Tennessee. Je to veľmi malé mesto asi 30 míľ od Memphisu, čo je najväčšie mesto v štáte Tennessee, o niečo málo väčšie ako Bratislava. Lokalitu som si nevyberal ja. Dostal som sa tam úplne náhodou. Bol som ale spokojný. Tennessee je južný štát, je tu príjemné teplé podnebie s najnižšími teplotami okolo nuly. Málokedy tu sneží a keď už sa vyskytne na ceste pár centimetrov snehu, zatvoria kvôli tomu školy.

Zdroj: http://mapsof.net/map/where-is-tennessee-located

Navštevoval som Brighton High School, čo bola škola, do ktorej chodilo niekoľko stoviek študentov. Vyučovací systém USA je odlišný od toho nášho. Neexistuje tam nič podobné, ako sú naše triedy s tými istými študentami, ktorých vidíte celé 4 roky. So spolužiakmi máte spoločný len ročník a zopár povinných predmetov. Väčšinou sú to tak 2 – 3 predmety. V mojom prípade som bol študentom tretieho ročníka (junior) a mal som povinnú iba angličtinu a americkú históriu. Jednotlivé ročníky majú svoje označenie:

– prváci (freshmen)
– druháci (sophomores)
– tretiaci (juniors)
– štvrtáci (seniors)

Tieto ročníky som trochu prispôsobil našim končínám. V skutočnosti sú to študenti 9. – 12. ročníka. Povinná školská dochádzka v USA je 12-ročná, rozdelená vždy po 4 ročníkoch. Kto chce, môže potom neskôr pokračovať na college alebo univerzite.

Spomínal som, že niektoré predmety sú povinné, ostatné sú voliteľné. Tie si naozaj môžete navoliť ako len chcete, len musíte dodržať počet vyučovacích hodín a taktiež okruhy. Čiže musíte mať nejaký predmet typu matematika, nejaké umelecké (napr. ja som mal fotografiu) alebo nejaké vedy (fyzika, chémia). Naozaj je z čoho vyberať a sú často zaujímavé.

Vyučovací systém asi závisí od konkrétnej školy alebo aspoň štátu. U nás boli dni rozdelené na párne a nepárne. Každý deň sme mali 4 predmety, čiže dokopy 8 predmetov, ktoré sa striedali tak, že párne dni sme mali prvú štvoricu a nepárne dni zase druhú štvoricu. Vždy v tom istom poradí a s tými spolužiakmi, ktorí sa na ne prihlásili. Preto som mal možnosť spoznať hrozne veľa ľudí, lebo takmer na každom predmete bol niekto iný. Vyučovacia hodina trvá 90 minút a prestávka asi 5, takže máte čas len na presunutie sa do inej učebne, prípadne WC. Školský rok bol rozdelený na 2 semestre, každý mal 3 časti po 6 týždňov a po každých 6 týždňoch dostal študent čiastočné vysvedčenie. Na konci potom celkový prospech, ktorý sa mu zarátaval do ďalšieho štúdia.

Myslím, že tých technických informácii o školách a číslach bolo dosť. Ste zvedaví na nejaké pikošky zo života školy? Hneď ma napadnú tri.

1. Prvý deň, keď som nastúpil, mi jedna spolužiačka išla poukazovať celú školu, kde sú učebne, skrinky, jedáleň, wecka (áno, aj tie sú dôležité, keď vám treba ísť ). Prehliadku mi robila cez hodinu. Chodby boli vyľudnené, chodili tadiaľ iba school officery s vysielačkami. Inými slovami ľudia, ktorí boli v škole zamestnaní a starali sa o poriadok. Zrazu som zbadal, ako bol jeden chalan opretý rukami o stenu, ako keby bol nejaký zločinec. Vedľa neho stál coach (tréner), v ruke držal pálku (vyzerala skoro ako baseballova) a chudák študent ňou dostal 2-krát po zadku. Kamarátka mi potom vysvetlila, že ten chalan mal 2 neskoré príchody na hodinu. Neskorý príchod znamenal, že ste prišli na hodinu po zvonení. Je jedno, že to bolo 5 sekund po zvonení, proste ste prišli neskoro. Poslali vás potom do kancelárie, kde ste si nechali zapísať neskorý príchod.

2. Spolu s tým zapisovaním sú spojené takzvané agenda books. Jedná sa o zápisníky alebo niečo ako diáre. Každý študent dostal jeden a musel ho mať stále zo sebou. Tam si zapisoval úplne všetko. Napríklad neskorý príchod na hodinu alebo mu tam učiteľ zapísal priepustku z učebne do určitého času, ak chcel ísť študent na wc. Ak vás totiž prichytil officer na chodbe cez hodinu bez agenda book alebo bez povolenia opustiť učebňu, mali ste veľký problém.

3. Teraz poďme na to príjemnejšie zo života školy. Takzvaný homecoming week. Bol to týždeň, ktorý sa niesol v duchu zábavy. Každý deň bol iný. Jeden deň všetci prišli do školy poobliekaní v maskách, dokonca aj učitelia. Na chodbách ste tak mohli stretnúť rôznych upratovačov, elektrikárov, príšery, proste hocičo. Iný deň zase bežali 80-te roky a podobne. Každý deň začínal nejakým zápasom – futbal, baseball, roztlieskavanie a pod. O tomto by sa dalo napísať toho tiež viacej, podstata je ale tá, že išlo o zábavu a keď už išlo o zábavu, tak sa bavili naozaj všetci, študenti aj učitelia.

Na prvý článok to zatiaľ stačí, pokračovať budeme nabudúce. Rád by som napísal ešte niečo z toho školského života, o vzťahoch učiteľov a študentov, príchode do školy v známych žltých autobusoch a podobne. Tešte sa na ďalšie pokračovanie.